wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]  

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.

CHRISTMAS ALL THE YEAR - VIANOCE PO CELÝ ROK
 Tak možno povedať o človeku (ľuďoch), ktorému každý deň žiari úsmev na tvári ako slniečko a mesiac na oblohe.

Chanuka a Vianoce - rozlišnosti a príbuznosti

…lebo lampa Boha je duša človeka”.
Preto je prikázanie v Tóre prirovnané k lampe! Rabi Šnor Žalman z Liadov podáva vysvetlenie použitím hore uvedeného verša.

Čo je podstatou Chanuky?

Otázku si prekvapivo kladie aj Talmud: “Mai Chanuka?” -

“Čo je Chanuka?”
Chanuka je zapamätávanie, zažívanie a skúsenosť – poznávanie toho, čo sa stalo potom, keď... boli porazení Gréci Grékov v zemi izraelskej a ako sme chceli zapáliť menoru, keď začali zasväcovať Chrám. Bohužiaľ mali olej len na jednu noc a tak osem nocí si žiadalo oleja viac, no to malé množstvo oleja zázrakom vystačilo a horelo osem nocí. Zázrak chanukových svetiel ... to je odpoveď na otázku “Mai Chanuka?” Z toho dôvodu sa Chanuka nazýva “Sviatkom svetiel”. Toto je základný koncept židovskej viery rovnako ako sloboda a radosť.

“Sviatok svetiel”

Mnohí vieme, že z amerických médií často počuť prianie: „Merry Christmas and Happy Chanukah“. Globalizmus, komercionalizmus a aj náboženský synkretizmus priniesli so sebou fenomén ako sú „chanukové stromčeky“ – vianočné stromčeky s modrou stuhou a šesťcípou Dávidovou hviezdou. Chanukové sviatky však vonkoncom nie sú „židovskými Vianocami“. V mesiaci december sa slávia nezávisle od seba dva sviatky a to židovská Chanuka a kresťanské Vianoce. Mmajú medzi sebou nejaký vzťah? Ide o celkom nezávislé sviatky alebo jestvuje medzi nimi súvislosť? Predsa každý z týchto sviatkov má svoj vlastný historický a duchovný obsah. Túto skutočnosť veľmi dobre vyjadruje postavenie oboch sviatkov v kalendári. Chanuka sa podľa židovského kalendára začína vždy 25. kisleva. Nie náhodou sa tento osemdňový sviatok potom končí pred štedrým dňom! (2. tevet). Až po židovských sviatkoch kresťania slávia Štedrú večeru, ktorou sa v rodinách začnú vianočné sviatky. Zaiste, jestvujú určité spoločné znaky oboch sviatkov, ale...
Historické pozadie oboch slávností sviatkov je nesporne celkom odlišné, pretože Chanuka je sviatkom znovu posvätenia Jeruzalemského chrámu po víťazstve židovských vzbúrencov (zvaných Makabejci) proti sýrskemu tyranovi Antiochovi IV. Epifanesovi v roku 164 pred Kr, kedy išlo o nábožensko-vojenské víťazstvo nad nepriateľom. A pre kresťanov sú Vianoce sviatkom narodenia Mesiáša, ktorý prišiel na tento svet v úplnej chudobe a nie v sile a ani moci. Udalosť jeho narodenia zmenila históriu a aj letopočet, ktorý používame, ten sa počíta od „narodenia Krista“ (hoci v podstate ide o nepresný výpočet). Sviatok Chanuka sa začína v židovskom kalendári vždy 25. kisleva – keď bolo v chráme zapálené svetlo menory (sedemramenného svietnika). Presný deň Ježišovho narodenia nie je známy. 25. december je len dohodnutým termínom slávenia Ježišovho narodenia medzi kresťanmi od 4. storočia. Kresťania v Ríme zameriavali pozornosť na svojho Mesiáša práve v tento deň, vytvárajúc tak určitú protiváhu pohanskej slávnosti zimného slnovratu („Natalis solis invicti“ – „zrodenie víťazného slnka“). Napriek tejto zásadnej historickej odlišnosti, v oboch prípadoch ide o záchranu - sviatok Chanuka pripomína záchranu židovského národa pred sýrskym tyranom, Vianoce sú pre kresťanov začiatkom záchrany, ktorú Boh daroval celému svetu prostredníctvom svojho jediného Syna.

Vianoce sú pre kresťanov sviatkami jediného svetla. Ježiš sám o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta“. Preto je pozornosť veriacich počas vianočných sviatkov upriamená na toto "živé Svetlo." Všetky vianočné zvyky, ktoré sa utvorili v priebehu kresťanských dejín, majú za úlohu pomôcť upriamovať a aj upriamiť pozornosť na Ježiška, ukrytého v jasličkách, betlehemoch a ktorý obdaroval svet tým najvzácnejším darom – sebou samým, svojou vlastnou osobou.
I keď svetlá Chanuky a svetlo Vianoc majú odlišný charakter, spoločnou vlastnosťou svetla ako takého je premáhanie tmy. Jestvujú rozličné spôsoby ako premôcť zlo a temnotu vo svete. Židia s kresťanmi majú veľkú šancu, môžu totiž v tomto zápase spojiť svoje sily, aby svetlo, pokoj, láska a mier zvíťazili v každom kúte zemegule. Aby mohli Židia a samozrejme hlavne kresťania plniť svoje osobitné poslanie na tomto a v tomto svete, musia sa postaviť tvrdým tlakom neľútostnej a surovej komercie - komerčným tlakom, ktoré vyprázdňujú pôvodný hlboký duchovný význam sviatkov.

Vianoce sú pre kresťanov sviatkami jediného svetla. Ježiš sám o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta“. Preto je pozornosť veriacich počas vianočných sviatkov upriamená na toto "živé Svetlo." Všetky vianočné zvyky, ktoré sa utvorili v priebehu kresťanských dejín, majú za úlohu pomôcť upriamovať a aj upriamiť pozornosť na Ježiška, ukrytého v jasličkách, betlehemoch a ktorý obdaroval svet tým najvzácnejším darom – sebou samým, svojou vlastnou osobou.
I keď svetlá Chanuky a svetlo Vianoc majú odlišný charakter, spoločnou vlastnosťou svetla ako takého je premáhanie tmy. Jestvujú rozličné spôsoby ako premôcť zlo a temnotu vo svete. Židia s kresťanmi majú veľkú šancu, môžu totiž v tomto zápase spojiť svoje sily, aby svetlo, pokoj, láska a mier zvíťazili v každom kúte zemegule. Aby mohli Židia a samozrejme hlavne kresťania plniť svoje osobitné poslanie na tomto a v tomto svete, musia sa postaviť tvrdým tlakom neľútostnej a surovej komercie - komerčným tlakom, ktoré vyprázdňujú pôvodný hlboký duchovný význam sviatkov.

.Maharal, pražský rabi Löw (1525–1609), píše v svojej známej knihe Ner Micva („Svetlo príkazu“), že číslo osem v sebe skrýva tajomstvo: „Do vnútornej svätyne jeruzalemského chrámu mohol vstúpiť len ten, kto bol obrezaný. Obriezka sa koná v ôsmy deň chlapcovho života, na znamenie, že človek má schopnosť prekonávať obmedzenia a nástrahy fyzického sveta, symbolizovaného sedmičkou – sedem dní stvorenia, sedem dní týždňa a sedem ramien menory. Menoru oddeľoval záves od najsvätejšej svätyne, od miesta, kde boli v arche zmluvy uložené dosky Dekalógu a zvitok Tóry, ktoré svojim významom presahujú naše chápanie, pretože sú „Božou Múdrosťou“. Aj preto bola na fľaštičke oleja pečať veľkňaza, ktorý svoju chrámovú službu slúžil v osemdielnych šatách. Vďaka „osmičke“, vďaka schopnosti prekonávať nástrahy sveta, boli Gréci – nositelia ľudskej múdrosti, – porazení. Neverili, že sú veci, ktoré svojim významom presahujú človeka a jeho chápanie. Preto slávime Chanuku osem dní.“ Iné vysvetlenie vychádza z podstaty znovunastolenia židovských hodnôt po násilnej helenizácii (uvádza ho brnenský rabi Koller v Rabínském listu č.14/5767, s.2.). "Boli tri hlavné témy, ktoré sa snažili Gréci prísnymi reštrikciami zakázať: šabat, obriezku a svätenie nového mesiaca. Každý z nich zasahuje jeden z hlavných pilierov gréckej kultúry. Šabat ukazuje na Stvoriteľa, t.j. na silu, ktorá svet utvorila pre určitý účel, ktorá sa o svet stará a dozerá naň. Obriezka (mila) ukazuje, že aj telo človeka je zasvätené Božej zmluve, teda nejestvuje dualizmus nečistého materiálneho a povzneseného duchovného. Aj telo je nástrojom a prostriedkom bohoslužby. Hoci Gréci chceli, aby Židia boli rovnakí ako oni a prestali lipnúť na prekonaných predstavách o zvláštnom poslaní, chceli odstrániť obriezku, vonkajší znak ich osobitého vzťahu k Bohu. Po víťazstve židovských vojsk bola táto znovu vykonávaná. Obriezka sa robí v ôsmy deň po narodení dieťaťa. Preto aj sviatok Chanuka bol stanovený ako osemdňový. Tretím zákazom bolo svätenie nového mesiaca, čo je opäť povznesenie človeka nad prírodné zákony. To, čo bude určujúce pre nový mesiac (roš chodeš), nebude príroda so svojimi astronomickými zákonmi, ale človek, ktorý rozhodne, kedy príroda (nový mesiac) bude zasvätený. Príroda je len nástrojom v rukách človeka, ktorý jej dáva transcendentný rozmer. Príroda je symbolizovaná číslom sedem. Sviatok Chanuka sa slávi osem dní, čím demonštruje, že židovské ponímanie Boha je „nad prírodou“, pretože pôsobí vo svete a skrze prírodu."

.

I charakter oboch sviatkov - Chanuky a Vianoc - je odlišný. Slávnosť Chanuky je v dnešnej podobe veľmi úzko spätá s legendou Talmudu o zázračnom rozmnožení oleja. Aby sa mohla obnoviť bohoslužba v chráme, bolo potrebné zapáliť „večné svetlo“ – chrámový sedemramenný svietnik (menoru). Talmudistická legenda hovorí, že pri obnove chrámu nebol k dispozícii olej pre menoru – sedemramenný svietnik. Našli iba malú zapečatenú nádobku, ktorá obsahovala olej na jeden deň. Stal sa ale zázrak a malá zásoba oleja živila svietnik celých osem dní, kým nebol k dispozícii nový olej. To je podľa rabínskej tradície dôvod osemdenného trvania sviatku. Jediným symbolickým obradom je rozsvecovanie osemramenného svietnika - chanukije. Na svietniku je ešte deviata pomocná svieca - šames, ktorou sa ostatné sviece zapaľujú. Prvá svieca sa zapaľuje prvú noc a postupne sa smerom doľava zapaľuje vždy ďalšia svieca osemdňového sviatku.
Obrad sa koná takto: najprv sa zapáli pomocná svieca, drží sa v rukách a hovorí sa "beraka": „Požehnaný si Hospodin, náš Bože, kráľu sveta, ktorý nás posvätil svojimi príkazmi a nariadil nám rozsvecovať svetlo Chanuky. Požehnaný si Hospodin, náš Bože, kráľu sveta, ktorý preukazoval divy našim otcom až do tejto doby“. Prvý večer sa ešte hovorí „Požehnaný si Hospodin, náš Bože, kráľu sveta, ktorý nás zachoval při živote a uchoval nás a dal nám dosiahnuť tohoto času“. Potom sa zažínajú ostatné sviece a modlí sa: „Tieto svetlá rozsvecujeme za divy a zázraky, za pomoc a za zásahy, ktoré si konal pre našich otcov v dňoch tej doby skrze svojich posvätených kňazov. Po všetkých osem dní Chanuky sú tieto svetlá posvätné a nie je nám dovolené ich používať, iba sa na ne pozerať, aby sme ďakovali a spievali chvály tvojmu veľkému menu za tvoje divy a zázraky a za tvoju pomoc.“ Tak na pamiatku tejto udalosti sa každý deň zapaľujú sviece na zvláštnom osemramennom svietniku zvanom chanukija, každý nasledujúci deň vždy o jednu sviecu navyše, čím sa vyjadruje rast zázraku. Počas obdobia keď sviece horia sa nepracuje, rodina prežíva chvíle vzájomnosti a jednoty, spieva sa, rozprávajú sa príbehy a hrajú sa hry. Deti dostávajú darčeky a tkajú trendel, čo je štvorstranná vrchná časť odevu. Jej symboly sú iniciály Nes Gadol Haja Šam – veľký zázrak sa tu stal. Zapaľovanie sviec je rodinný obrad, ktorý ale nemusí konať iba otec. Aj dieťa môže spamäti odriekať alebo spievať beraku pri zažínaní sviec.
V Izraeli sa vyvinula nová tradícia. V meste Modein, kde začala vzbura, sa zapáli pochodeň, ktorá je potom štafetovým behom nesená do 25 km vzdialeného Jeruzalema.

I miesta slávenia Chanuky a Vianoc sú odlišné. Prvá Chanuka sa odohrala v Jeruzaleme, prvé Vianoce boli v Betleheme. Šalamún začal stavať chrám v 480 roku od východu Izraela z Egypta a v 4 roku svojho kraľovania a Pán ho oslovil „O tomto dome ktorý mi staviaš vedz: Ak budeš kráčať podľa mojich prikázaní, plniť moje ustanovenia a zachovávať moje príkazy a budeš sa podľa nich riadiť, na tebe splním svoje prisľúbenia, ktoré som dal tvojmu otcovi Dávidovi. Budem bývať uprostred synov Izraela a neopustím svoj ľud izraelský“ (1 Kr 6,12-13). Sedem rokov staval Šalamún tento chrám a Boh ho na jeho prosby vypočul a posvätil ho.
V roku 586 pred Kr. ale prišla skaza na Izrael. Kráľ Nabuchodonozor dobyl južné kráľovstvo, zničil jeruzalemský chrám a vzal so sebou i jeho poklady. Izraeliti boli odvedení do babylonského zajatia. Po 50 rokoch ich kráľ Kýros prepustil a Židia sa začali v etapách vracať domov a začali obnovovať nielen Jeruzalem, ale hlavne chrám. Najprv postavili oltár na tom mieste na ktorom stál a začali prinášať Pánovi obety. Ako začali stavať chrám, kráľ Artaxerxes I. im zakázal obnovovať Jeruzalem. Znova pokračovali až na rozkaz kráľa Dária a tento chrám dokončili roku 515pred Kr., nebol však taký veľkolepý ako chrám Šalamúnov.  Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, čo je mesiac kislev, stoštyridsiateho ôsmeho roku včasráno Židia vstali a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári na zápalné obety. Práve v ten istý čas, toho istého dňa, keď ho pohania znesvätili, bol znovu vysvätený. Osem dní slávili posvätenie oltára. S rozradostenou mysľou prinášali obety vďaky a chvály.
Júda, jeho bratia a všetci z Izraela rozhodli, aby každoročne slávili dni posvätenia oltáta osem dní od dvadsiateho piateho mesiaca kisleva s veselosťou a radosťou.“ (1 Mach 4, 36-59)
Ten istý chrám ktorého posvätenie za Makabejcov  Židia slávia, očistil aj Ježiš, keď na Veľkú noc prišiel do Jeruzalema: „V chráme našiel predavačov dobytka, oviec, holubov a peňazomencov. Urobil si bič a všetkých vyhnal z chrámu. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: "Nerobte z domu môjho otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto urobiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali:  „Štyridsaťšest rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“  On však hovoril o chráme svojho tela.“ (Jn, 2,14-21) Učí nás, že pre vieru nie je dôležitý chrám, ako jej symbol, ale viera v toho, kto stvoril tento svet ako svoj chrám. Jeruzalemský chrám bol aj druhýkrát zničený, ale Boh je stály a večný. Len jemu máme odovzdávať svoje srdcia.
Medzi oboma izraelskými mestami bola vzdialenosť osem kilometrov. V priebehu dejín sa však vzdialenosť medzi judaizmom a kresťanstvom zrodeným na pôde judaizmu čoraz viac zväčšovala. Kresťania slávia sviatky Narodenia Pána hlavne v svojich chrámoch a modlitebniach pričom dôležitú úlohu má aj Štedrá večera, pri ktorej sa schádza celá rodina a sedí za slávnostným štedrovečerným stolom. Pre Židov je ústredným miestom pre „liturgiu zapaľovania chanukových sviec“, domov a rodina. Hoci Židia a kresťania slávia svoje sviatky v odlišnom čase a na odlišnom mieste, spoločným znakom je jednoznačne rodinné puto. Pri obidvoch sviatkoch sa časom vytvoril zvyk obľúbený najmä u detí, obdarovávanie blízkych.

Sviatok Chanuky v roku 2007 a 2008: Sviatok sa začína prvý deň pred západom slnka. Končí sa posledný deň po západe slnka. Rok 5768: 4. – 12. december 2007; Rok 5769: 21. – 29. december

.

Ханука – праздник света.

Хмурыми, промозглыми зимними вечерами ханукальные свечи приносят в еврейский дом свет и уют.
Восемь дней праздника придают еврею заряд святости на целый год вперед.
Праздничные свечи напоминают нам о древнем чуде, свидетелями которого стали наши предки. Но чудеса не сгинули в древности, они сопровождают нас из поколения в поколение, из века в век.

Эта брошюра вкратце поведает вам об истории праздника, о его правилах, обычаях и молитвах, о ханукальных детских играх и кулинарных рецептах.

Попробуйте ощутить тепло и святость этих дней, попробуйте соприкоснуться с величием Творца, Явившего чудеса в те времена в эти дни года.
Главное — не останавливайтесь, сделав шаг: чем больше вы узнаете о своем еврействе, тем осмысленнее будет проходить ваша жизнь!

chanuka, Roš chodeš,Roš hašana, Jom kipur, Sukot, Šmini aceret, Chanuka, Tu bišvat, Purim, Pesach, Omer, Šavuot, Pôstne dni

 ODKAZY:

Info na stránke TU!  

Virtual Chanuka Rusko: http://www.chanuka.ru/
Chanuka journal: http://www.vbm-torah.org/chanuka.htm  
Happy Chanukah: http://www.holidays.net/chanukah/ 
Chanuka Classes...: http://www.613.org/chanuka.html
Chanuka v ČR: http://www.blisty.cz/2004/11/26/art16171.html
Chanuka - pre členov: http://www.tiferet.cz/chanuka.htm
Výuka hebrejčiny: http://www.tiferet.cz/vyuka.htm
Britské listy: http://www.blisty.cz/2006/12/15/art26282.html
Chanuka v Maďarsku: http://jelesnapok.neumann-haz.hu/prod/unnep/ 
Židovská obec Děčín: http://www.zidovskaobecdecin.wz.cz/judaizmus/chanuka.htm
chanuka-header: http://www.wahoonie.net/index.php/2006/12/19/chanuka-header/
Het Chanuka-feest: http://www.icej.nl/nieuwsbrief/dec2001/feesten_des_heren.htm
Chanuka v Poľsku: http://www.schorr.edu.pl/new/index.php3?dzial=3&id_tematb=187
Amazon Chanuka: http://www.amazon.com/Chanuka-Passover-at-Bubbes/dp/B0000C2IQL
Chanuka v rodnej reči: http://www.moriya.org.il/shut/ShutArt.asp?CatList=75&SubList=83
Klub Shalon - Kehreg  Komárno: http://kehreg.com/2006/11/16/meghivo-chanuka-komaromban-2/
Židovský kalendár: Mesiace a ich sviatky: http://www.zidovskaobecdecin.wz.cz/judaizmus/mesice.htm 
Potato Latke... : http://plancksconstant.org/blog1/2006/12/potato_latke_recipe.html 
Encyklopédia Izrael- Chanuka: http://www.zionism-israel.com/dic/Hanukkah.htm
a ďalšia stránka: http://plancksconstant.org/blog1/2006/12/chanukah.html
Social Action Programs for Chanukah: http://urj.org/holidays/chanukah/
Schema Ysrael Torah Netvorks: http://www.shemayisrael.co.il/chanukah/
Chanuka v Ázii: http://www.lirneasia.net/profiles/chanuka-wattegama/ 
Štúdium na Inštitúte: http://www.darchenoam.org/ydn/ydn_home.htm
Tu biSzwat: http://www.aish.com/movies/Tu_Bshvat.asp
Postoy: http://www.postoy.sk/comment/reply/455
a:  http://www.lirneasia.net/profiles/payal-malik/
Izrael: http://www.israelrealestateonline.com/

Moje
  webové stránky

 Cezmín:
http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.szm.com
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.wz.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.czweb.org 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
 Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
 
 Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.wz.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu