wz

CHRISTMAS ALL THE YEAR - VIANOCE PO CELÝ ROK
Tak možno povedať o človeku (ľuďoch), ktorému každý deň žiari úsmev na tvári ako slniečko na oblohe.

Na 10. motoristickom CB rádioamatérskom kanáli som si vypočula zaujímavý rozhovor „šoférov - mobilov“ o čase, kalendári, trojrozmernom svete a zaujali ma otázky:
„Ktovie ako všelijako sa nazývajú dni týždňov v iných jazykoch Európy a prečo majú Česi iné názvy ako Slováci.“


Podstatou každého kalendára sú astronomické javy ako sú striedanie dňa a noci, premeny mesačných fáz a striedanie ročných období. Určenie časovej jednotky za ktorú Zem obehne okolo Slnka má kľúčový charakter pri vytvorení kalendára a v astronómii sa nazýva „tropický rok“ – je to časový interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka bodom jarnej rovnodennosti. Jeho dĺžka je 365 dní, 5 hodín 48 minút a 45,9747 sekúnd. V súčasnej dobe sa takmer vo všetkých štátoch sveta používa slnečný kalendár.
Ďalšia časová jednotka vznikla podľa niektorých prameňov poverčivým manipulovaním s číslom 7 podľa počtu nebeských obežníc pozorovateľných voľným okom:

Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a pripočítali k nim i Slnko a Mesiac.

Každému dňu bola priradená jedna obežnica, čo malo mať hlbší astrologický význam.

Po. -Mesiac,
Ut. – Mars,
St. – Merkúr,
Št. – Jupiter,
Pia. – Venuša,
So. – Saturn,
Ne. – Slnko.

Poznáme tri základné druhy kalendárov:
Solárny – slnečný – založený na pohybe Slnka, mal zladiť dni s rokom.
Lunárny – mesačný – založený na pohybe mesiaca, ktorého cieľom bola zhoda dní s lunárnym mesiacom. Lunisolárny, ktorý sa pokúšal vzájomne zladiť všetky tri časové jednotky.

Najstarší slnečný kalendár vznikol v Egypte približne v štvrtom tisícročí pred Kristom, kedy sa rok delil na dvanásť rovnakých mesiacov po tridsiatich dňoch. Rok mal 360 dní a bol rozdelený na tri ročné obdobia po štyroch mesiacoch – rozvodnenie Nílu, siatie a zber úrody. Rozdiel 5 dní si všimli kňazi a vymysleli legendu, ktorú opísal starogrécky spisovateľ Plutarchos. Týchto päť dní nedostal ani jeden mesiac v roku, oslavovali sa koncom roku ako dni narodenia bohov z Geba a Nút. Zaujímavé je, že Kopti a Etiópčania, ktorí sú jednými z priamych potomkov starovekých Egypťanov, dodnes dodržujú nielen egyptský kalendár, ale i tradičné slávnosti zasvätené majestátnemu Nílu. Každoročne uprostred mesiaca júna „roní božská Éset slzy do veľkej rieky Níl a spôsobuje blahodárne záplavy“ a Etiópčania v noci na 17. júna oslavujú sviatok „SLZY“.
Prvý mesačný kalendár vznikol v Babylone v polovici tretieho tisícročia pred Kristom. V Sumere, na území južnej Mezopotámie, malo v tejto dobe každé mesto svoj kalendár. Mesačný kalendár mal veľký náboženský význam a dodnes je používaný v krajinách vyznávajúcich islam. Jeho mesiace majú 29 a 30 dní, ich počet sa mení tak, aby prvý deň v mesiaci začínal s príchodom „nového Mesiaca“. Celý rok trvá striedavo 354 a 355 dní a je preto o desať až dvanásť dní kratší ako slnečný rok.

Lunisolárny kalendár je zložitý a dodnes sa používa v Izraeli. Židovský letopočet začína 7. októbra 3761 pred Kristom a to stvorením sveta a hovorí sa mu aj éra od Adama. Týždeň sa u Židov delí na šesť dní označených číslicami, posledný siedmy – sviatočný, je nazývaný sabat.
Lunisolárny kalendár bol spočiatku obyčajný kalendár s dvanástimi lunárnymi mesiacmi, ktoré mali po 29 a 30 dní. Prvý mesiac mal 30 dní a názov avív – mesiac klasov. Ním sa začínala jar, rok trval 354 dní. Pod vplyvom Babylonu dostali názvy aj ďalšie mesiace :

1. Nisan,
2. Ijar,
3. Sivan,
4. Tamuz,
5. Ab,
6. Elul,
7. Tišri,
8. Chešvan,
9. Kislev,
10. Tejvet,
11. Švat,
12. Adar.

Priestupný trinásty mesiac mal názov Veadar.

Za začiatok mesiaca sa považovalo prvé objavenie mesačného kosáka na západnom obzore. Taký Mesiac pomenovali Moled. Mesiac museli vidieť najmenej dvaja ľudia a okamžite vyslali do hlavného mesta židovského štátu Jeruzalema správu o molede. To bol signál pre zapálenie ohňov v celej zemi a rozhlaholenie trúb, aby sa obyvatelia dozvedeli, že nastal nový mesiac.
V 4. stor. začal lunárny kalendár vytláčať nový lunisolárny kalendár. Podľa Biblie boli Židia oslobodení z egyptského zajatia v 14-sty deň mesiaca Nisan. Na pamiatku tejto udalosti slávia sviatok Paschy. Spájal striedanie mesačných fáz s ročným pohybom Slnka. Aby sa lunárny rok – 353 – 355 dní – zhodoval so slnečným rokom – 365,25 dní, každý tretí rok sa pred mesiac adar vsúva dodatočný adar (veadar). Vtedy má priestupný lunárny rok 383 až 385 dní. Kvôli obradom nesmie začínať nový rok v nedeľu, stredu a piatok. Pokiaľ má pripadnúť na jeden z týchto dní, odkladá sa na ďalší, i o dva dni.

Kalendáre

Slovo kalendár je odvodené od starolatinského slova Calendae, čo znamená v starorímskom kalendári prvý deň v mesiaci. Dnes má používanie slova kalendár širší zmysel. Kalendár popisuje vlastne základné rytmy odpozorované v prírode človekom. Základnými pre kalendár sú 3 astronomické jednotky: deň, mesiac a rok.

Viete, že... Číslo 365 je počet nervov v ľudskom tele – presne toľko, koľko je v roku dní?

TÝŽDEŇ
7 denný týždeň vznikol v starovekom Babylone a odtiaľ ho prevzali Židia, neskôr Gréci a Rimania. Sedemdenný týždeň uznávali i národy arabského východu. Vzťah dní k planétam sa rozšíril v západnej Európe prostredníctvom Ríma. Preto sa v slovníku Talianov, Francúzov, Španielov, Nemcov, Angličanov, Švédov, Nórov a Dánov nachádzajú názvy dní zodpovedajúcich rímskemu kalendáru. V angličtine vyjadruje vzťah k planétam sobota, nedeľa a pondelok, ostatné dni sú pomenované podľa keltských božstiev, ktorí zasa v ich mytológii náležali planétam Tio – Marsu, Wotan - Merkúru, Thor - Jupiteru a Frey - Venuši.
Slovanské názvy sú spojené s niektorými cirkevnými obyčajami napr., voskresenie - vzkriesenie, teda deň, kedy vstal zmŕtvych Ježiš Kristus a preto sú si veľmi podobné . Niektoré maďarské názvy dní majú slovanské prvky.

Pridávam i názvy dní v esperante (umelý jazyk vytvorený poľským doktorom Zamenhofom).

Slovensky francúzsky taliansky anglicky    nemecky      latinsky    španielsky  maďarsky
Pondelok  Lundi         Lunedi       Monday       Montag         dies Lunae      Lunesc...      Hetfën
Utorok     Mardi        Martedi     Tuesday      Dienstag       die Martis       Martes        Kedd
Streda     Mercredi   Mercoledi  Wednesday Mittwoch      dies Mercurii  Miércoles    Szerda
Štvrtok    Jeudi        Giovedě      Thursday     Donnerstag   dies Iovis        Jueves        Csűtőrtak
Piatok      Vendredi   Venerdě      Friday         Freitag         dies Veneris    Viernes       Pentek
Sobota    Samedi      Sabato       Saturday     Samstag       dies Saturni     Sábato        Szombal
Nedeľa    Dimanche  Domenica    Sunday        Sonntag       dies Solis        Domingo       Vasarnap


Česky      poľsky        rusky         bulharsky        ukrajinsky    srbsky    esperantsky
pondělí     poniedzalek     poneďéľnik       ponedelnik         ponedílok      ponedeljak     Lundo
úterí         wtorek            vtórnik              vtornik               vivtórok         utorak           Mardo
strředa     Środa             sredá                 sriada               seredá           sreda            Merkredo
Čtvrtek     Czwartek        četvérg              četvărtăk          četvér            četvartak      Jaŭdo
Pátek        piątek             piátnica             patăk                 piátnica         petak             Vendredo
Sobota      sobota            subbóta             săbota               subóta           subota            Sabato
Neděle      niedziela        voskresénie        nedelja              nedília          nedelja           Dimanĉo

Viete, že...
Babylonskí astronómovia majú zásluhu na objavení tzv. sárosu, čo po egyptsky znamená opakovanie?
Sáros je interval času, po uplynutí ktorého sa opakuje slnečné alebo mesačné zatmenie. Jeho približná dĺžka je 6585 a 1/3 dňa a takmer rovnako trvá i 223 synodických mesiacov. Podľa sárosu vedeli teda predvídať príchod zatmenia. To malo v tom čase veľký náboženský význam. Poradový letopočet v Babylone roky datovali podľa panovania jednotlivých vládcov. Poradový letopočet, v ktorom roky šli nepretržite za sebou sa viedol od 26.2.747 pr.Kr., teda od vlády kráľa Nabunassira. Je to jedna z najstarších ér, počínajúca historicky doloženou udalosťou.

Čína

Astronómia sa zrodila v rovnakom čase v Číne, Indii, Egypte a Babylone niekoľko tisíc rokov pr.Kr. Jeden z najstarších čínskych letopisov rozpráva legendu vzťahujúcu sa k úplnému zatmeniu Slnka dňa 22. októbra 2137 pr.Kr. Číňania viac ako pred 4 tisícmi rokov vedeli predpovedať slnečné zatmenie a ako uvádza legenda, zatmenie Slnka v roku 2137 pr.Kr. astronómovia Si a Che nepredpovedali a tak im dal cisár Čung Kchana odťať hlavy.
Približne pred troma tisíckami rokov určili čínski astronómovia dĺžku lunárneho mesiaca na 29,5 dňa a slnečného roku na 365,25 dňa. Toto bolo priaznivým východiskovým bodom k vytvoreniu počiatočných mesačných a neskôr lunisolárnych a slnečných kalendárov.
V období dynastie Čchin (221-207 pr.Kr.) bol vytvorený sezónny poľnohospodársky kalendár a na čínskej dedine ho používajú dodnes. Je rozdelený na 24 sezón a všíma si javy v prírode ako sú prebúdzanie hmyzu, časné ranné rosy, začiatok inovätí, vhodnosť začatia poľnohospodárskych prác atď. Okrem kalendárov používajúcich v obyčajnom občianskom živote existoval aj tzv. cyklický kalendár rozšírený v Japonsku, Kórei, Mongolsku a na Tibete. Tento kalendár zoraďoval roky do zvláštnych šesťdesiatročných cyklov a určitým rokom priraďoval mená zvierat v poradí:

myš,
krava,
tiger,
zajac,
drak,
had,
kôň,
ovca,
opica,
sliepka,
pes,
prasa.

Tieto podobne ako náš horoskop ovplyvňovali a charakterizovali človeka narodeného v príslušnom roku.
Za prvý rok prvého cyklu sa považuje rok myši zodpovedajúci roku 2637 pr.Kr
., v ktorom vládol Chuang – ťi. Cyklický kalendár sa nazýva aj „bežný“, pretože sa uplatnil naširoko v bežnom živote.
Od roku 1911 platí v Číne aj gregoriánsky kalendár.

Viete, že...
Každý kalendár je len určitou aproximáciou skutočného stavu? Nie je tomu inak ani v dnešnej dobe, nie je to veru ani dnes celkom ideálne, ale pri dĺžke nášho života si s tým nemusíme lámať hlavu.
Viete, že ... Kalendár má pôvod názvu v Ríme?
Calendáriom nazývali Rimania knihu, do ktorej sa zapisovali mená veriteľov a výška vypožičaných peňazí.

MAYOVIA a kalendáre Mayov
Mayovia stavali vo všetkých sídelných strediskách stély – kamenné stĺpy, na ktoré vytesávali dátum postavenia stély a záznamy všetkých dôležitých udalostí. Vytvorili originálne kalendárne sústavy, celkom odlišné od všetkých ostatných kalendárov.
Uznávali dva druhy dlhých rokov. 360 dňový rok sa nazýval „tun“ a bol pre zvláštne príležitosti. V obyčajnom živote sa užívalo 365 denného roku nazvaného „haab“, ktorý mal osemnásť mesiacov po dvadsiatich dňoch. Kňazi vedeli, že haab je kratší než skutočný slnečný rok a že za šesťdesiat rokov sa nazbiera asi pätnásť dní navyše.
Rok začínal 16. VII., teda pred prvým dňom prvého mesiaca nazvaného „pop.“ Týždne boli tvorené trinástimi dňami a označené číslami od nuly po dvanásť.
Krátky kalendárny rok Mayov zvaný „tzolkin“, slúžiaci k rituálnym účelom, mal iné usporiadanie. Mal 260 dní rozdelených na trinásť mesiacov po dvadsiatich dňoch. Bol to zvláštny mesačný kalendár, ktorý po šiestich mesiacoch končil mesačným polrokom a znovu začínal prvý lunárny mesiac.
Keďže sa kalendár skladal z 365 dní a mesiac z dvadsiatich dní, prvý deň roku pripadal vždy po štyroch rokoch na rovnaký deň mesiaca, ale na rôzne dni týždňa. Z toho dôvodu bol päťdesiatdvaročný cyklus svojim spôsobom „večným“ kalendárom a dostal aj názov „kalendárny kruh.“ Mayskí astronómovia vypočítali dĺžku slnečného roku na 365,2420 dňa, v čom bol ich kalendár o niečo presnejší ako gregoriánsky.

Viete o tom, že...
Egypťania, keď zistili rozdiel piatich dní, zdôvodnili úpravy vymyslenou legendou, ktorá sa zachovala v svedectve starogréckeho spisovateľa Plutarcha?
„Boh Zeme Geb s bohyňou neba Nút uzavreli manželstvo. Zato ich boh Slnka Ré preklial a prisahal, že Nút neporodí deti ani v jednom dni roku. Boh Thovt si s bohyňou mesiaca zahral kocky a vyhral od nej z každého dňa tristošesťdesiatdenného roku jednu sedminu. Z tých častí vytvoril päť dodatočných dní a umiestnil ich na konci roku, mimo mesiaca. Tak dostala Nút päť dní, v ktorých porodila päť detí - Hóra, Sutecha, Ésetu, Usira a Nebthetu, ktorí sa počítali tiež medzi bohov. Na zmierenie dostal boh Slnka Ré týchto päť dní. Odvtedy má slnečný rok 365 dní. pretože bohyňa mesiaca päť dní prehrala, skráti sa lunárny rok z 360 na 355 dní“

Arábia
Moslimský kalendár je z matematického hľadiska veľmi presný – jednodenná nepresnosť v ňom nastane až po uplynutí 2500 rokov. Nespĺňa však základnú požiadavku kalendára – meranie veľkých časových úsekov a neviaže sa na ročné obdobia. Mohamed vytvoril nepraktický kalendár azda preto, aby tak Arabov oddelil od iných národov vo vtedajšom zjednocovaní „pravoverných“ moslimov k svätej vojne proti „neveriacim.“ V jednej kapitole koránu – posvätnej knihe islamu – je zákaz počítať rok inak, než na dvanásť lunárnych mesiacov. Kalendár sa zakladá iba na striedaní mesačných fáz, je teda rýdzo mesačný a delí sa na 12 mesiacov. Pridať k dvanástim mesiacom trinásty sa prísne zakazuje. Výnimočne sa pridával za priestupné roky jeden deň, aby sa predĺžil rok z 354 na 355 dní, a zostalo novolunie blízko prvého dňa mesiaca. Začiatok roku sa tak posúva z jari na zimu, zo zimy na jeseň atď. a nepozná preto mesiace jari, leta, jesene a zimy.
Islamskej ére sa hovorí „hidžra.“ čo znamená „porušenie pokrvného zväzku“. Spojená je s odchodom proroka Mohameda a prvých moslimov dom Mekky do Mediny
v deviatom mesiaci roku 622 po Kristu. Okrem tohto lunárneho kalendára je však v Oriente množstvo iných kalendárnych sústav s rozličnými letopočtami ako napr. v Iráne, Turecku, Pakistane, Afganistane, kde sa popri hidžre rozšírila aj slnečná hidžra, v ktorej začiatok roku pripadá na deň jarnej rovnodennosti. jej éra rovnako začína ako u hidžry mesačnej v roku 622.

Grécko
Vyspelou kultúrou bolo i antické Grécko v oblasti stredomoria. Na začiatku 1. tisícročia pred Kristom tu vznikali lunisolárne kalendáre. Rok sa delil na 12 mesiacov, ktoré sa začínali neoméniou (novým Mesiacom). Aby zodpovedali ročným obdobiam, pravidelne ich dopĺňali trinástym mesiacom. Boli to tzv. embolimické roky. Najrozšírenejší bol aténsky kalendár. Rok sa začínal v mesiaci letného slnovratu. Najpopulárnejším bol kalendár vytvorený Metonom, ktorý bol postavený v strede Atén v roku 432 pred Kristom. Bola to kamenná doska s otvormi, do ktorých sa zasúvali kolíky s počtom dní prebiehajúceho mesiaca. V riadkoch vedľa otvoru bol vytesaný text oznamujúci astronomické javy: postavenie Slnka v súhvezdí, východ a západ určitých hviezd a p.
V helénskom období sa rozšírilo počítanie rokov podľa olympiád. Počnúc rokom 776 pred Kristom sa konali olympijské hry každé štyri roky a stali sa národnými oslavami. Olympiády boli priraďované ku dňu Nového roku. keďže všade bol iný kalendár, poslovia chodili oznamovať začiatok ešte pred hrami. Za začiatok počítania rokov podľa olympiád sa zvolil dátum 1. 7. 776 pred Kristom.
Letopočty sa podľa olympiád zaznamenávali poradovým číslom a číslom roku v štvorročí.


Viete, že...
Babylonskí astronómovia majú zásluhu na objavení tzv. sárosu, čo po egyptsky znamená opakovanie?
Sáros je interval času, po uplynutí ktorého sa opakuje slnečné alebo mesačné zatmenie. Jeho približná dĺžka je 6585 a 1/3 dňa a takmer rovnako trvá i 223 synodických mesiacov. Podľa sárosu vedeli teda predvídať príchod zatmenia. To malo v tom čase veľký náboženský význam. Poradový letopočet v Babylone roky datovali podľa panovania jednotlivých vládcov. Poradový letopočet, v ktorom roky šli nepretržite za sebou sa viedol od 26.2.747 pr.Kr., teda od vlády kráľa Nabunassira. Je to jedna z najstarších ér, počínajúca historicky doloženou udalosťou.

India
Viac než pred štyrmi tisícmi rokov vytvorili veľkú kultúru obyvatelia údolia riek Indu a Gangy. Na tomto území žilo mnoho národností a India je dodnes mnohonárodnostný štát, v ktorom sa hovorí viac ako dvesto jazykmi. Takmer každé mesto Indie malo svoj vlastný kalendár, boli medzi nimi mesačné, slnečné i lunisolárne kalendáre. V jednom z najrozšírenejších lunisolárnych kalendárov je vzťah k pohybu Slnka vyjadrený tým, že dĺžka roku zodpovedá časovému intervalu, po uplynutí ktorého sa Slnko vráti ku hviezde, ktorou vlastné pozorovanie začínalo. Je to hviezdny rok. Staroindickí astronómovia neurčili jeho dĺžku úplne presne: 365,25876 dňa oproti presnému 365,25636 dňa. Indický kalendárny rok začínajúci pred 1500 rokmi v deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti začína dnes o dvadsaťtri dní neskôr. Má dvanásť mesiacov rozdelených na šesť sezón.
1.jar – vasant – mesiace čajtra, vaišakha;
2. sezóna tepla – gríšma – mesiace džaistha, ašarha;
3. se-zóna dažďov – varšá – mesiace šrávana, bhadra;
4. jeseň – šarat – mesiace ašvinu, kártika;
5. zima – hemanta – mesiace agrahájana, pauša;
6. sezóna chladu – šišira – mesiace mágha, phálguna.
Rok sa začínal v jarnej rovnodennosti, v marci.


Najpopulárnejším kalendárom Indie sa stal samvatský (vikram samvat). Jeho letopočet začína v roku 57 pr.Kr. a spája sa s menom Vikrama, legendárneho národného hrdinu, vladára s o všetkými cnosťami. Okrem tohto kalendára a ďalších je rozšírený aj gregoriánsky kalendár. Začal sa používať v roku 1757. Aby sa odstránila nejednotnosť indických kalendárov, v roku 1952 bol vypracovaný jednotný kalendár, ktorý je dielom profesora Magnáda Sahu a jeho letopočet začína 15. marca roku 78 pred Kr. v tzv. ére Šaka. Rok sa začína dňom nasledujúcim po jarnej rovnodennosti a má 365 dní – priestupný 366 dní – rozdelených na dvanásť mesiacov.

Zaujímavosti o rovnodennosti
Zem sa neustále točí okolo osi sklonenej pod uhlom 23,5°. Určitú časť roka je severný pól priklonený k Slnku a vtedy je na severnej pologuli Slnko vysoko na oblohe, dni sú dlhé a teplé, je leto. V tom istom čase je južný pól odklonený od Slnka a na južnej pologuli je zima. Severná pologuľa je maximálne privrátená k Slnku 21. júna, vtedy je najdlhší deň – letný slnovrat. Na južnej pologuli je vtedy najkratší deň. 21. decembra ( zimný slnovrat) je na severnej pologuli najkratší deň a na južnej najdlhší.
Na ceste medzi slnovratmi je jarná rovnodennosť. 21. marca a 23. septembra sú severná a južná pologuľa na privrátenej strane Zeme rovnomerne osvetlené. Vtedy sú noci a dni rovnako dlhé. 21. marca sa začína na severnej pologuli jar a na južnej jeseň. 23. septembra sa začína na severnej pologuli jeseň a južne od rovníka jar.
V tropických oblastiach sú 2 ročné obdobia, obdobie dažďov a sucha namiesto 4 ročných období – jar, leto, jeseň, zima. Na severnom a južnom póle sa striedajú polárny deň a polárna noc, trvajú 6 mesiacov. Zem sa pohybuje okolo Slnka rýchlosťou 30km/s.

Kalendáre rozdeľujeme hlavne podľa toho, od ktorej základnej časovej astronomickej jednotky sú odvodené. Sú to kalendáre: lunárne (mesačné), solárne (slnečné) alebo kombinované lunisolárne. Pre mesačný kalendár je určujúcou jednotkou synodický mesiac - obdobie viazané na obeh Mesiaca okolo Zeme. Jeden lunárny rok o 12 mesiacoch (striedavo po 29 a 30 dňoch), má 354 dní. Rozdiel medzi dobou obehu Zeme okolo Slnka je približne 11,25 dňa.
Slnečný kalendár je viazaný na obeh Zeme okolo Slnka - tropický rok.
Lunisolárne kalendáre majú dve určujúce jednotky - synodický mesiac aj tropický rok.

Juliánsky kalendár

Rimania mali od polovice 8. storočia pr.Kr., v čase legendárneho zakladateľa Ríma a prvého rímskeho panovníka Romula, desaťmesačný kalendár, ktorý mal 340 dní. Rok začínal toho mesiaca, kedy začínala jar a mesiace nemali názvy, ale sa iba číslovali.

Starý rímsky kalendár bol lunárny, rok začínal v marci a mal 354 dní rozdelených na 12 mesiacov. Veľké mesiace (prvý, tretí, piaty a ôsmy) po tridsaťjeden dňoch a malé (druhý, štvrtý, šiesty, siedmy, deviaty, desiaty a jedenásty) mali po dvadsaťdeväť dní a posledný dvanásty (februarius) 27 dní. O vkladaní dní (po 23 februári) do kalendára rozhodovali kňazi.

Koncom ôsmeho storočia dostali niektoré mesiace mená. Prvý Martius, druhý Aprilis tretí Maius, štvrtý Junius a ďalšie mali poradové čísla. Piaty a ôsmy mali po 31 dní, ostatné 30 dní. Za vlády Pompilia (7 stor. pr.Kr.) bola vykonaná reforma predĺžením roku o dva mesiace. Prvý dostal názov Januarius a druhý Februarius, čo v latinčine znamená očista, bol spojený s očistou konanou 15. februára a bol zasvätený bohu podzemnej ríše Februovi. Po reforme mal 355 dní a 12 mesiacov s nerovnakým počtom dní. Rimania sa teda riadili mesačným kalendárom a začiatok mesiaca určovali podľa prvého objavenie mesačného kosáka na oblohe po nove. Medzi 23. a 24. február zaraďovali doplnkový mesiac zvaný Marcedonius (latinsky mzda, odmena, žold), ktorý mal striedavo 23 a 24 dní.

Poriadok do rímskeho kalendára vniesol Gaius Iulius Caesar - zoznámil sa pri pobyte v Egypte s egyptským kalendárom - keď po porade s alexandrijským astronómom Sósygenom nariadil v roku 708 od založenia Ríma (46 pr.n.l.) korigovať sled mesiacov tak, aby zodpovedali chodu ročných období. Rok 46 teda doplnil tromi mesiacmi. Stanovil začiatok občianskeho roku 365 dní, 6 hodín na 1. január (v ňom od roku 153 pr.Kr. nastupovali rímski konzuli do svojho úradu). Na poctu Julia Caesara bol mesiac Qintilis pomenovaný na Julius, kedy sa Caesar narodil, a kalendár dostal názov juliánsky. Po štyroch rokoch sa pravidelne zaraďoval priestupný rok s 366 dňami. Dodatočný deň sa pridával na konci februára. Cyklus nebeských telies sa oneskoroval o 11 minút a 14 sekúnd, keďže skutočný rok má dĺžku 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Caesarov nástupca Augustus v 8 roku pr.Kr. nariadil opravu a mesiac Sextilis premenoval na Augustus. Pokladalo sa za nesprávne, aby mal Augustov mesiac menej dní ako Juliov a začalo sa prehadzovanie počtu dní, kde 31 dní mali mesiace 1, 3, 5, 7, 8, 10, 12, ostatné mali 30 dní a február bol skrátený v normálnom roku 28 dní a priestupnom 29 dní. Tak sa rozšíril do celej Európy a nezmenil sa až do konca 16. storočia a v niektorých krajinách dosluhoval v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia.

Dni počítali Rimania podľa troch pevných dní - Kalendy, Nony a Idy. 1. deň v mesiaci sa nazýval Kalendae-Kalenda. Nony boli piate dni 1., 2., 4., 6., 8., 9., 11., 12.  mesiaca alebo siedme dni 3.,5.,7.,10. mesiaca a teda dňami prvej štvrti Mesiaca. Idy boli trináste dni 1.,2.,4.,6.,8.,9.,11.,12 mesiaca alebo pätnáste dni 3.,5.,7.,10. mesiaca a ohlasovali spln Mesiaca. K pevným dňom sa pridávali označenie mesiaca, takže 1.1.= Kalendis Ianuaris, 5.2.= Nonis Februaris, 15.3.= Idibus Martis. Ostatné dni sa určovali odčítaním od pevných dní.  Datovanie letopočtov sa kládlo k nástupu vlády konzulov, no v 1. storočí po Kr. sa rozšíril letopočet „po založení Ríma“ („ab urbe condita“), čím bolo myslené založenie Ríma, určené učencom Marcom Terentiom Varrom na rok 753 pr.Kr.

Za republikánskej éry bolo 65 sviatkov, za Augustovej 88, Claudius sviatky obmedzil a Marcus Aurelius stanovil 130 sviatkov. Boli najmä náboženského charakteru a na pamiatku víťazstiev. Kresťania prijali juliánsky kalendár roku 1078 od založenia Ríma, roku 42 Diokleciánovej éry (lebo 325 n.l.) na ekumenickom koncile v Nice. Vtedy sa rozhodlo, že veľkonočná nedeľa bude vždy prvá nedeľa po prvom plne, ktorý nastal po 20. marci. Kresťanskú chronológiu založil Dionýzius Exiguus v roku 525 alebo 532(?) n.l. Kristove narodenie datoval rokom 754 od založenia Ríma

Gregoriánsky kalendár a jeho vývoj
Po dlhej dobe (až v stredoveku) sa ukázalo, že juliánsky kalendár je voči tropickému roku trocha dlhší (o 0,078 dňa). Nový rok, ale aj začiatok jari sa postupne posúval (za 128 rokov o jeden deň). To malo za následok posúvanie jarnej rovnodennosti na skoršie obdobie. Tento rozpor bol najvypuklejší pri určovaní Veľkonočnej nedele. Ďalšiu reformu kalendára, ktorej návrh vypracovali bratia Luigi a Antoni Lilio na základe výpočtov astronóma Reinholda, zaviedol do praxe pápež Gregor XIII bulou Inter Gravissimas, vydanou 24. februára 1582.
V roku 1582 nasledoval po 4. októbri 15. október (vynechalo sa desať dní) .
V Uhorsku bol gregoriánsky kalendár zavedený na sneme v roku 1587, kde sa uzniesli, že po 21. októbri sa bude písať 1. november. (Napr. v Anglicku bol zavedený až v roku 1752 a v Rusku až 1. januára 1918). Na prevody z jedného kalendára do iného (ako vidieť i zo stručného vývoja nášho gregoriánskeho kalendára) potrebujeme vlastne vedieť celú históriu vývoja oboch kalendárov.


Gregoriánsky kalendár – náš súčasný kalendár
Vo februári 1582 sa presadil projekt Luigiho Lilia. Vypustených bolo 10 nadbytočných dní a stanovilo sa, že roky deliteľné číslom sto budú prestupné len pokiaľ sú deliteľné štyrmi stovkami, číslom štyristo. Kalendár bol nazvaný gregoriánsky na počesť pápeža Rehora XIII. V októbri 1582 urobili opravu juliánskeho kalendára (po štvrtku štvrtého prišiel hneď piatok pätnásteho) len v časti Talianska, v Španielsku a v Portugalsku. Na našom území bola vyhlásená zmena cisárom Rudolfom II dňa 3. decembra roku 1583. Po 6. januári 1584 nasledoval 17 január. Tadeáš Hájek z Hájku, významný český astronóm tej doby napísal v roku 1585 o tom, ako sú ľudia rozčarovaní, lebo prestali platiť aj ľudové predpovede viazané na juliánsky kalendár. Nekatolícke Nemecko prijalo gregoriánsky kalendár až vo februári 1700, po viac ako 100 rokoch. Anglicko ešte neskôr (1752) a najdlhšie z európskych štátov otáľali s jeho prijatím Rusko (1918), Rumunsko (1919) a Grécko (1924). V máji roku 1923 sa v Konštantinopole konal snem pravoslávnych cirkví a nový kalendár nazvali nie gregoriánsky, ale novojuliánsky. Uznesenie však zostalo len na papieri. Rumunsko, Srbsko a Grécko prijali gregoriánsky kalendár, ale pravoslávna cirkev počíta ďalej podľa starého juliánskeho kalendára. Kalendár sa rozšíril postupne nielen po Európe, ale do celého sveta. Vieme, že ani gregoriánsky kalendár nie je dokonalý. Jeho ročná chyba je však len 0,0003 dňa. Na opravu o 24 HODÍN máme čas skoro 3 000 ROKOV!

Definície z definícií
Rozum je schopnosť, ktorou sa rozlišujú veci špatné od krásnych; chvályhodný stav človeka v jeho pohyboch, pokoji, reči a rozhodovaní.
Človek je substancia smrteľná, vyjadrujúca myšlienku rečou.
Hviezda je jednoduché guľovité teleso, ktorého úlohou je vydávať svetlo. Nepodlieha vzniku ani zániku a pohybuje sa okolo stredu, ktorý leží mimo nej.
Slnko je hviezda zo všetkých najmohutnejšia svojou hmotou, ktorá má najsilnejšie svetlo.
Čas je miera pohybu z hľadiska toho, čo prechádza a čo nasleduje.
Prítomnosť (okamžik) je predpokladaná medza v čase, v ktorej sa združuje minulé a budúce.
Dve vzájomne sa dotýkajúce veci sú také veci, ktoré obe majú svoje vymedzenia proti sebe položené v polohe, a nie je možné, aby medzi ne vniklo niečo, čo má polohu.
Rýchlosť je bytie pohybu, ktorý prechádza v krátkom čase dlhou vzdialenosťou.
Prázdno je vzdialenosť, v ktorej sa môžu vyskytovať tri rozmery. Trvá bez hmoty a môže ju vyplniť teleso alebo môže byť bez telesa.
Spojením sa nazýva zlúčenie mnohých telies, už či výstavbou ako je mesto alebo stykom, ako je sedadlo a posteľ, alebo súvislosťou, ako údy živočícha.
Poradie je trvanie nejakej veci po veci inej podľa stanoveného poriadku. Mimo neho nie je medzi nimi nič.

ČAS a osobnosti hovoriace o ňom

To, čo sa rodilo dlhý čas, i malý okamžik zmarí. (Catonove dvojveršie z 3. stor. pr. Kr.)
Nemôžeš privolať späť tú vodu, čo plynula, nemôžeš uprchnutý čas, nemôžeš privolať späť. (Ovídius)
Ži pamätajúc na smrť, čas uteká. (Perzius, 34 až 62 po Kr.)
Žiadne „žgrlenie“ si nezasluhuje úctu, okrem toho, ktoré sa týka času.
Seneca ml. 4 r. pred Kr. až 65 r. po Kr.
Čo rozum nedáva, čas prináša. (J. A. Komenský; 1592 až 1670.)
Čas zbavuje ľudí bolesti. (Terentius, 195 až 159 r. pred.Kr.)
Absolútny čas, skutočný a matematický, plynie rovnomerne sám od seba a zo svojej povahy bez akéhokoľvek vzťahu k vonkajšiemu svetu. (Isaac Newton, 1687.)
Vek otcov horší deda je, zrodil nás ešte biednejší. (Horácius, 65 až 8 r. pred Kr.)
Každý má určený svoj deň, je pre všetky žitia čas krátky a návratu niet.

Čo nám hovorí zvon o čase?
HOMINEM TE ESSE MEMENTO – Pamätaj, že si (len) človek
Nápisy na zvonoch sa datujú až z obdobia 11. storočia. Texty na zvonoch boli písané zväčša latinsky alebo nemecky. O čom sa píše na zvonoch miest a obcí ?
„Živých zvolávam, nad mŕtvymi plačem, blesky rozmetám.“
„Aj ja, zvon, nikdy nezaznievam márne, hlásam sviatok, lebo požiar či slávny pohreb.“
Tlčie moje srdce znamenie žalosti alebo radosti.“
„Ja, hlas volajúceho na púšti; spravte cestu Pánovi.“
„Keď sa rozhupávam, počúvajte! Volám vás k sviatostiam, príďte!“
„Obec bez zákonov, zákony bez výkonnej moci sú ako zvon bez srdca, nič nezmôžu, keď nemajú silu k potrestaniu zatvrdilcov.“
„Teba, Boha trojosobného, najvyššieho, jediného, more, zeme i končiny jej a rôzne tvorstvo ctí a oznamuje.“
Pätoro vecí svedčí, či je obec riadená dobre alebo špatne: chrám (dom modlitieb), radnica, škola, tržnica a orloj.

Vysielanie CB rádioamatéra pod mesačnou oblohou

Keď hľadíte na oblohu a plávajúci mesiac v žiari miliárd hviezdičiek, napadne vás otázka: "Ako môže byť na Mesiaci? Čo tam asi je? Aká je planéta Mesiac? Nuž, tu je zopár zaujímavosti o Mesiaci.
Mesiac je jedinou prirodzenou obežnicou Zeme, jeho priemer je 3476 km a stredná vzdialenosť od Zeme 384 400 km. Fázy Mesiaca závisia od polohy Mesiaca na obežnej dráhe okolo Zeme. Keď prechádza medzi Zemou a Slnkom nastáva úplné zatmenie Slnka a jasný slnečný disk je na niekoľko minút skrytý. Pretože Mesiac obehne okolo Zeme presne za ten istý čas 27,3 dňa, ako sa otočí okolo svojej osi, ukazuje nám vždy tú istú stranu. Počas dňa môže povrchová teplota mesiaca dosiahnuť až 127°C, ale v noci môže klesnúť až na – 173°C.
Pri nove je k Zemi otočená neosvetlená celá strana Mesiaca. Potom sa osvetlí časť - nazývame to „kosáčik“ – neskôr polovica a potom celá (spln) privrátená strana Mesiaca. Fázy potom pokračujú v opačnom poradí, až opäť nastane nov Mesiaca. Odvrátená strana Mesiaca je pokrytá krátermi a horskými pásmami. Mesačné pohoria nevznikli pohybom kôry, ale sú to zachované steny obrovských starých kráterov, na rozdiel od Zeme samozrejme.
V roku 1972 priviezla posádka Apolla 17 na Zem 111 kg hornín z Mesiaca a v roku 1998 Sonda Destination Moon zisťuje prítomnosť ľadu na Mesiaci. Vek hornín privezených z Mesiaca posádkami Apolla sa pohybuje v rozpätí asi od 4,5 miliardy rokov, hneď po vzniku Mesiaca, do 3,1 miliardy rokov, keď vznikali lávové planiny.
Kozmická loď Cassini, ktorú NASA vypustila v roku 1997, poletí sedem rokov, kým dorazí na Saturn, kde by mala štyri roky krúžiť okolo planéty a urobiť 30 000 farebných fotografií. Nesie vedecké prístroje na výskum Saturnových prstencov a mesiacov. Automatická sonda Huygens sa pokúsi pristáť na Saturnovom mesiaci Titan a keď pristane a prežije, bude schopná nadviazať spojenie so sondou Cassini, vyšle výsledky meraní z povrchu Saturna na Zem.

ASTROLOGICKÝ KALENDÁR


Kozorožec
22. December - 20. Január

Vodnár
21. Január - 19. Február

Ryby
20. Február - 20. Marec

Baran
21. Marec - 20. Apríl

Býk
21. Apríl - 21. Máj

Blíženci
22. Máj - 21. Jún

Rak
22. Jún - 22. Júl

Lev
23. Júl - 23. August

Panna
24. August - 23. September

Váhy
24. September - 23. Október

Škorpión
24. Október - 22. November

Strelec
23. November - 21. December

Tak toto mi poslal CB kamarát Václav Místek, vidiac dlhší čas na stránke iba obrázky znamení horoskopu bez textu, úprimne sa priznám, pobavil ma, čítajte:

Konečně upřímný horoskop!

Kozoroh Jsi konzervativní a z rizika se vždycky posereš. V podstatě jsi bezcharakterní spekulantský prase. Nikdy se nikdo důležitý v tomto znamení nenarodil - kromě Arnolda Benedikta. Naštěstí je většina Kozorohů sexuálně frigidních ...

Vodnář Jsi vynalézavý a právě proto to chceš daleko dotáhnout. Hodné lžeš, dopouštíš se stále stejných chyb, protože jsi neuvěřitelně hloupý. Nikdo tě nemá rád a lidé tě nemohou ani vystát.

Ryby Máš živou fantazii - často si myslíš, že tě sleduje CIA nebo KGB. Máš mimořádně malý vliv na své přátele a známé, často si stěžují, že v jednom kuse demonstruješ svoji sílu. Trpíš komplexem méněcennosti a v podstatě jsi kus hovada.

Skopec Máš pionýrského ducha a o ostatních lidech si myslíš, že jsou ovce. Často zahanbuješ ostatní, jsi netrpělivý a podceňuješ jejich rady. Neznáš nic jiného, než pořád nasírat každého ve svém okolí.

Býk Jsi praktický a vytrvalý. Máš povahu buldoka a strašně moc pracuješ,i zadarmo.Většina lidí si o tobě myslí, že jsi tvrdohlavý osel. Při rozhovoru hodně slintáš a prskáš, páchnou ti ústa.

Blíženci
Jsi bystrý a inteligentní. Hodně lidí tě miluje, to proto, že jsi bisexuál. Máš sklony požadovat hodně téměř zadarmo. Spropitné, co dáváš v restauracích, nestojí za nic, jsi pokrytecký lakomec.

Rak Máš hodně empatie a porozumění pro problémy jiných lidí, takže jsi otravný vůl... Důležité věci stále odkládáš na později, díky čemuž žiješ na podporách a celý tvůj život stojí za hovno.

Lev Myslíš si, že jsi rozený vůdce. Ostatní si o tobě myslí, že jsi idiot. Většina Lvů jsou násilní provokatéři. Jsi namyšlený a nesneseš upřímnou kritiku, tvoje arogance je do nebe volající.

Panna Ty jsi ten logický typ, co nesnáší nepořádek. Tvoje malicherné puntičkářství vyvádí z rovnováhy všechny tvé přátele a kolegy. Jsi chladný, nemáš city,miluješ jen z rozumu. Z Panen se stávají dobří politici a provozovatelé veřejných domů.

Váhy Jsi umělecký typ - to proto, že se neumíš vyrovnat se skutečným světem. Jestli jsi chlap, tak jsi určitě střelenej . Tvoje šance získat dobrou práci nebo hodně peněz jsou někde mezi nulou a minus pěti milionem. Většina žen ve znamení Vah jsou podvyživené neduživky. Každý člověk narozený ve znamení Vah by měl jednou měsíčně navštívit psychiatra.

Štír Nespolehlivý a zrůdně mazaný. Vrchol dosáhneš jen díky tomu, že nemáš v sobě ani gram morálky. Jsi ten největší špinavec v celém zvířetníku,ale díky bohu většinu štírů ještě včas odchytají a umístí do blázinců...

Střelec Jsi nadšený optimista. Tvrdohlavě se spoléháš na štěstí, ale to jedině proto, že ti chybí i jen náznak talentu. Většina Střelců jsou alkoholici a ostatním lidem jsou jenom pro srandu. Hodně jich najdete na hřbitově,protože se brzy upijí k smrti ...

 

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

http://vianocesk.szm.com