wz

CHRISTMAS ALL THE YEAR VIANOCE PO CELÝ ROK
 Tak možno povedať o človeku (ľuďoch),

ktorému každý deň žiari úsmev na

tvári ako slniečko a mesiac na oblohe

CHARITA

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

  http://vianocesk.ic.cz/ic.cz

CHRISTMAS ALL THE YEAR - VIANOCE PO CELÝ ROK
Tak možno povedať o človeku (ľuďoch), ktorému každý deň žiari úsmev na tvári ako slniečko a mesiac na oblohe.

MOJE VIANOCE

Každému z nás utkveli v pamäti, mysli a srdci najviac Vianoce, sviatok príchodu Ježiška na tento svet, aby nás vykúpil a spasil. Toto bolo hlavnou duchovnou náplňou počas adventu a samotného sviatku Vianoc a okrem toho aj darčeky pod stromčekom.  Chlapci, mládenci a chlapi si za čias mladosti moje starej matky (ešte v rokoch 1930) robili počas adventu  stolček a nesmel mať ani jeden kovový klinec. Verilo sa, keď si ho vezmú na polnočnú omšu, tak uvidia pred oltárom všetky domáce bosorky obrátené zadkom k oltáru. Či niekto nejakú bosorku videl, to som sa nedozvedela ani od otca, ktorý taký stolček robil zopár krát. Stolčeky potom používali pri dojení kôz a kráv a samozrejme že poslúžil "zvedavcom" na sedenie počas polnočnej omše, lebo kostol bol vždy doslova "natrieskaný" a chodili na polnočné omše takmer všetky školopovinné deti, ktoré mali svoje miesto hneď pred oltárom, aby na ne pán farár dobre videl aj s kostolníkom a mohol ich upozorniť, ak sa nevhodne správali a rušili. Na Vianoce chodili do kostola aj tí, ktorí počas roka "nemali "čas, tzv. "ROČÁCI". 

Celý deň sme mali POVINNÝ pôst až do ŠTEDREJ VEČERE, ktorá začínala keď sa zotmelo. Deti chystali  vianočný stromček spolu s otcom i dedom (pokiaľ boli chlapi v dome!) a ženy piekli chlieb, varili, smažili. Cukrovinky, perníčky, medovníčky a koláče už mali napečené tri dni dopredu. Celý adventný čas deti vyrábali ozdôbky na stromček zo slamy, vystrihovali z kartónu rôzne tvary a balili ich do pozlátka, takisto orechy, robili rôzne figúrky zo žaluďov a gaštanov, vystrihovali a lepili (hladkou múkou zmiešanou s vodou) retiazky z farebného papiera i slamy a suchých zelených tráv, vŕbovej kôry, ale aj z brezovej kôry, čo bolo pracnejšie, ale veľmi pekné.  Taktiež robili doma  salónky , neskôr balili do salónkových bielych a inofarebných papierikov kockový cukor.

Pred večerou sme sa všetci museli okúpať, obliecť si najlepšie sviatočné šaty a sadnúť k stolu, kde boli nohy stola poviazané železnou reťazou na znak toho, aby rodina vždy držala pospolu a bola pevná ako kované očká pospájanej železnej reťaze vo všetkom svojom konaní a v živote, aby sa  nedala rozdeliť a rozbiť nešťastiami, trápeniami, chorobami a pokušeniami diabla.

Pod stolom bola otiepka slamy na znak toho, aby bolo v dome vždy dosť  zrna na chlieb (na stole bol čerstvý chlieb upečený zo zrna a pod stolom slama z neho) a ku tomu, aby sa rodina neroztrúsila po svete tak, že by nenašla cestu k domovu a rodinnému stolu. Otiepka slamy previazaná "povrieslom"  a položená pod stolom, pri ktorom sme denne pravidelne sedávali a jedávali, bola i symbolom zviazaných rodinných vzťahov.

Na otiepke slamy bola do polena zaseknutá sekera na znak toho, aby sme mali v dome vždy dostatok tepla a aby sa ani rany srdca nestali dôvodom k nedostatku lásky,  úcty a rešpektu k Bohu, Božej milosti a aj k sebe navzájom. Z pece voňal čerstvo upečený domáci chlieb a všade sa šírila vôňa živice ihličia vianočného stromčeka, to bolo to najkrajšie v izbietke, na čom sme vždy mali prilepený zrak, keďže na ňom viseli naše ozdôbky a bola v ňom skrytá naša túžba osláviť Ježiška, naša nádej, že budeme obdarovanými za dobré skutky, ktoré sme robili počas roka a naša veľká radosť z toho, že sme ako rodina spolu a nielen my, ale tisíce ľudí sveta.

Stromček bol zavesený nad stolom pri okne, visel z hrady povaly. Neskôr stál na "štokrlíku" (štokrlla, to bol voľakedajší kus kuchynského zariadenia v každej dedinskej domácnosti - stolica bez operadla, ktorej vrchnák bol na pánty, otváral sa a vo vnútri pod vrchnákom bol šuplík, kde mal svoje miesto čierny a hnedý box na leštenie topánok spolu s  kefami a kúskami handričiek).  

Počas ŠTEDRÉHO DŇA mohol prísť do domu ako prvý len chlap, nikdy nie žena, verilo sa, že chlap nosí do domu dobré správy... žena musela byť len doma tak, ako Matka Mária, ktorá sa v ten deň pripravovala na veľkú udalosť, privedenie Spasiteľa a Vykupiteľa na svet.  Každá žena mala povinnosť počas dňa vytvárať sviatočnú atmosféru a hovoriť o Panne Márii a Ježiškovi. Zvečerievalo sa a to sme už boli nielen duchovne pripravení zasadnúť k Štedrovečernému stolu, ale aj riadne vyhladovaní. Srdcia sa nám vždy silno roztĺkli, keď matka zaťukala zvonku na dvere so zažatou sviecou v ruke a košíkom ovocia s medom, cesnakom, jabĺčkami, orechmi, hruškami, slivkami, pečenými gaštanmi, hroznom, oblátkami na ktorých bola položená vetvička jedličky hovoriac to čarovné slovo:

"Otvárajte!"

Po dlhých rokoch moja matka žije u mňa, jedny z Vianoc s ňou, na foto manžel Imrich a Rozálka

Manžel Imrich a vedľa syn Karol s babkou Rozálkou

Veselé Vianoce roku 2004, vedľa foto - Silvester Rozálky vo Vrábľoch u CB rádioamatéra Jozefa Koista

Vo Vrábľoch ja v kroji, dve panie z Nitry a Ľubo Trebišov zvaný dnes na CB pásme 27 MHz volačkou Monte Christo Kašov

Moja neter Erika z Topoľčian

Moja osemdesiatkilová maličkosť v kroji

Neter Erika so svojou babkou Rozálkou u mňa v Chlebanoch

(Vložené 17.7.2007)

V čase Vianoc viac ako inokedy spomínam na svoje deti, ako sa hrávali počas roka vo svojom detstve, ako šantili, pobehovali, liezli po stromoch, skákali z kozlov, kúpali sa v rieke Bebrave, vyrezávali si palice z vŕby, plietli korbáčiky, piekli so mnou pred všetkými sviatkami v roku koláče a zákusky, chytali chrústov na roliach, zbierali "mandelinky" zo zemiakov, zbíjali poschodový zajačník a pokrývali ho "škridľami", sadili a opatrovali si svoje stromy v záhrade, chodili so mnou do hory, nosili domov všetkých psov, ktorých našli zranených na ceste (Bojara mali najradšej) a všetkých aj pochovávali v záhrade a robili im krížiky, kde položili kvetinky, nosili mi domov krtkov, vtáčiky s poranenými krídlami (havran Fero bol ich miláčikom o strake menom "ČAČA" ani nehovorím), budovali skalky okolo domu a vysádzali kvetinky, okopávali zeleninu i zemiaky, zlepovali modely lietadiel a lodí, tvorili z lega najrôznejšie tvary, nástroje a vozidlá, vozili sa na nimi zhotovenej drevenej káre dolu kopcom a i po dedine a aj na bicykloch (havária nad Veľkými Uhercami bol nezabudnuteľný zážitok (hraničiaci medzi životom a smrťou), odstredivá sila v praxi v takmer 80 kilometrovej rýchlosti v zákrute a mnoho, mnoho iného, čo som poprežívala s nimi.

Zapísala som niekoľko hier, ktoré sa hrávali a neviem, či si už všetky pamätajú, lebo ja si z nich pamätám už len názvy a aj to len s maximálnym vypätím spomínania v súvislosti s niečim, čo pri ktorej hre vyviedli a čo sa mi zafixovalo do pamäte. Tu je zoznam hier detstva mojich synov. Pokiaľ niekto číta tieto riadky a vie, ako sa tieto hry hrajú, budem len rada, ak mi napíše aspoň stručný popis pravidiel hry a o čo v hre išlo.

Detské hry, ktoré sa hrávali deti v čase detstva mojich synov
Pešek okolo - Ide Pešek okolo nedívaj sa na neho, kto sa naňho kukne, toho Pešek buchne
Kreslené škôlky, So švihadlom, Skákaná škôlka, Vypisovaná škôlka
Skákačka cez švihadlo (a s kamienkom škôlka)
Schovávačka - Schovávanie, Skrývačka
Čížiček čižíček, vtáčik maličký...
Na mamu - Na mamu a otecka,
Eliška, Eliška nebola pyšná...
Chytačka - Na chytačku,
Na kurence a jastraba
Kolo, kolo mlynské
Ihla, nitka, uzlík
Jastrab a holub
Bieli a červení
Húsky, húsky
Na Indiánov
Na ježibabu
Kocúr a myš
Na kráľovnú
Na kozliatka
Na kovbojov
Na kuchárky.
Na kukučky.
Na vojakov
Na hada
Helička
Kolky
Letí, letí...
Na lietadlá...
Na zbojníkov
Rybár a rybky
O reťaz, o reťaz
Zima, teplo, horúco
Mal Adam sedem synov
Na Jánošíka a bandúrov
Letí, letí všetko letí, čo má perie
Mačka a myš +Myška a kocúr
Plávala rybička po vode
Na vyšívačku
Na zakliateho
Na nožnice
Na svadbu
Ruky hore!
Na tanky
Učiteľky
Sliepky
Vybíjaná
Princezny
Slepá baba
Oli - Olijanko
Zlatá brána
Na zvieratká
Na sochy
Na čísla




ODKAZY:
cezmin @ azet . sk
Veľká noc: http://velkanoc.ic.cz/  ;
Cezmín (500MB) : http://cezmin.wz.cz 
Vianoce (500MB): http://vianocesk.ic.cz/  ;
Pani Príroda : http://www.agika.szm.com  ;
Príroda (500 MB): http://eufrosyne.wz.cz/  ;
Jánska noc (10MB): http://www.cbjanskanoc.ic.cz  ;
Veľká noc (10MB): http://www.eufrosyne.szm.com  ;
Milujem pani P...(150MB): http://milujempanip.wz.cz/
CB rádioamatérske hobby (20MB): http://agnesa.sweb.cz  ;
Múdra ako rádio (150MB): http://www.mudraakoradio.land.ru/  ;
CBRSK Horné Chlebany(500MB): http://www.cbrsk-chlebany.euweb.cz  ;
CB rádioamatérske hobby (150MB): http://cbrsk-chlebany.euweb.cz//  ;
Múdra ako rádio(150MB): http://www.mudraakoradio.pisem.net/  ;
Múdra ako rádio(50MB): http://www.mudraakoradio.euweb.cz/  ;
Vianoce (500MB): http://vianocesk.wz.cz  ;
Milovaná príroda (10MB): http://www.cezmina.szm.comk/  ;
Obec Horné Chlebany(10MB): http://hornechlebany.sweb.cz  ;
Svadba Chlebany(150MB): http://www.svadba-chlebany.land.ru/  ;

 

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

by Cezmín Slovakia 2005 http://cezmin.wz.cz   http://seniorka.wz.sk