wz

 

 




CHRISTMAS ALL THE YEAR
VIANOCE PO CELÝ ROK
 
Tak možno povedať o človeku (ľuďoch), ktorému každý deň žiari úsmev na tvári ako slniečko a mesiac na oblohe.

O čom sú Vianoce
Duchovná stránka vianočných sviatkov

Narodil sa vám Spasiteľ


Kráľ slávy sa znížil, aby vzal na seba ľudskú prirodzenosť. Prostredie, v ktorom na zemi žil, bolo surové a odporné. Jeho sláva bola zastretá, aby majestát zovňajšieho vzhľadu príliš nepútal pozornosť. Stránil sa akejkoľvek okázalosti. Človeka pred smrťou nezachráni bohatstvo, svetská pocta ani sláva. Ježiš nechcel, aby k nemu ľudí vábilo niečo pozemské. Tých, čo ho chcú nasledovať, musí priťahovať len krása nebeskej pravdy. Prorocká zvesť už dávno vystihla Vykupiteľovu povahu a on chcel, aby ho ľudia prijali na základe svedectva Božieho Slova.
Anjeli sprevádzali Jozefa a Máriu na ich ceste z nazaretského domova do mesta Dávidovho. Výnos cisárskeho Ríma o sčítaní ľudu tejto rozsiahlej ríše sa týkal aj obyvateľov galilejských pahorkov. Ako v dávnoveku bol na trón svetovej ríše povolaný Kýros, aby mohol oslobodiť zajatý Boží ľud, tak sa aj cisár Augustus stal nástrojom splnenia Božieho zámeru, aby Ježišova matka prišla do Betlehema. Pochádzala z Dávidovho rodu a Dávidov syn sa musí narodiť v Dávidovom meste. Z Betlehema mal podľa prorockej reči „vyjsť ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti“ (ROH Mich 5,2; ECAV Mich 5,1). No v meste svojich kráľovských predkov Jozef a Mária zostávajú nepoznaní a neuctení. Unavení a bez prístrešia prechádzajú celou úzkou ulicou od mestskej brány až k východnému okraju mesta v márnej snahe nájsť nejaký nocľah. V preplnených hostincoch miesta pre nich nieto. Konečne našli útočište v ošarpanom stavisku pre dobytok, a tu sa narodil Vykupiteľ sveta.
Ľudia o tom ešte nevedia, ale táto zvesť napĺňa nebo radosťou. Sväté bytosti zo sveta svetiel púta k zemi stále hlbší a vrúcnejší záujem. Jeho prítomnosť zjasnila celý svet. Betlehemské kopce navštívil nespočítateľný zástup anjelov. Čakajú na pokyn, aby svetu smeli oznámiť túto radostnú zvesť. Keby boli izraelskí predstavitelia verne plnili svoje poslanie, mohli aj oni radostne zvestovať Ježišovo narodenie. Teraz však zostali bez povšimnutia.
Boh hovorí: „Vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem.“ „Statočným zasvitne svetlo vo tme“ (Iz 44,3; Ž 112,4). Tých, čo hľadajú svetlo a radostne ho prijímajú, osvietia jasné lúče z Božieho trónu.
Na poliach, kam mladý Dávid vodieval svoje stádo, pastieri mávali dosiaľ v noci stráž. V tichých hodinách sa rozprávali o zasľúbenom Spasiteľovi a modlievali sa za príchod kráľa na Dávidov trón. „Zastal pri nich anjel Pánov a ožiarila ich sláva Pánova. Zmocnil sa ich veľký strach. Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú novinu, ktorá bude na radosť všetkým ľuďom, lebo v Dávidovom meste sa dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Luk 2,9-11).
Pri týchto slovách vidina slávy naplnila myseľ počúvajúcich pastierov. Izraelovi prišiel Vysloboditeľ. S jeho príchodom sa spája moc, povznesenie a víťazstvo. Anjel ich však musí pripraviť, aby svojho Spasiteľa spoznali v chudobe a ponížení. Preto im hovorí: „Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Luk 2,12).
Nebeský posol stíšil ich obavy. Povedal im, ako nájdu Ježiša. Chápal ich ľudskú slabosť, a preto im doprial chvíľu, aby sa ich pohľad mohol prispôsobiť nebeskej žiare. Radosť a sláva sa už nedali tajiť. Celú pláň osvietilo jasné svetlo Božích zástupov. Zem stíchla a nebo načúvalo chválospevu:
„Sláva na výsostiach Bohu
a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (Luk 2,14)
Po odchode anjelov svetlo zhaslo a na betlehemské kopce znova doľahla nočná tma. Pastierom však zostal v pamäti ten najjasnejší obraz, aký ľudské oči zahliadli. „Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: Poďme teda do Betlehema a pozrime sa, čo sa tam stalo – čo nám oznámil Pán. Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach“ (Luk 2,15.16).
Veľmi nadšene potom oznamovali všetko, čo videli a počuli. „Všetci, čo to počuli, divili sa nad tým, čo im rozprávali pastieri. Ale Mária si všetky tieto slová zachovala v srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a velebili Boha za všetko, čo počuli a videli na vlastné oči, ako im bolo povedané“ (Luk 2,18-20).
Betlehemská udalosť je nevyčerpateľnou témou. V nej je skrytá „hlbina bohatstva i múdrosti i známosti Božej“ (Rim 11,33). Obdivujeme Spasiteľovu obeť, že nebeský trón zamenil za jasle a spoločenstvo anjelov, ktorí ho vzývali, za zvieratá v maštali. Jeho prítulnosť pokoruje ľudskú pýchu a sebestačnosť. To všetko však bol len začiatok jeho poníženia. Pre Božieho Syna by bolo takmer nekonečným pokorením už aj to, keby bol vzal na seba pôvodnú Adamovu ľudskú prirodzenosť v rajskej nevinnosti. Ježiš však prijal telesnú prirodzenosť oslabnutú štyritisícročným pôsobením hriechu. Ako každé Adamovo dieťa prijal následky pôsobenia mocného zákona dedičnosti. Aké to boli následky, o tom svedčia dejiny jeho pozemských predkov. S týmto dedičstvom prišiel, aby mal podiel na našom zármutku a pokušení a aby nám dal príklad bezhriešneho života. (Ellen G. White Túžba vekov)

 Zimný slnovrat - Saturnálie - Vianoce

Faktom je, že zimný slnovrat odjakživa cez tisícročia fascinoval spoločenstvo ľudí. Napríklad v Ríme na toto obdobie pripadali saturnálie a opálie (oslavy boha osív Saturna a bohyne roľníctva Ops). Počas sviatkov nik nepracoval a Rimania sa navzájom navštevovali, dávali si darčeky (najmä dievčatám bábiky, vraj aby boli plodné), boli to časy typické na oslavy a hostiny.

Nie je veľa tých kresťanov, ktorí by nepoznali príbeh narodenia Ježiška v Betleheme. V každom prípade je príbeh o svätej rodine: Márii, Jozefovi, jasličkách so slamou a troch mudrcoch veľmi dojímavý.  Na severnej pologuli však ľudia chápali túto udalosť ako zrodenie sa nového roka, keď sa dni predlžujú. Slnko je v mnohých náboženstvách spojené so zrodením hlavného Boha. Takže počas zimných sviatkov sa oslavoval NOVÝ ŽIVOT, boli znamením príchodu NOVÉHO ROKA. Takže v severských krajinách, kam kresťanstvo prišlo neskôr, sa viac presadilo označenie pohanských sviatkov.

Sviatky vykúpenia, pokoja a lásky - Vianoce

Vianoce 24. a 25. decembra slávia  na celom svete už dve miliardy kresťanov. Pripomínajú si narodenie Ježiša Krista v Betleheme - po hebrejsky Dom chleba, meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Podľa kresťanského chápania to znamená vtelenie Boha, jeho vstup do dejín ľudí, ktorým daroval spásu. V meste Betleheme stojí od 4. storočia Bazilika Narodenia Pána, jedna z najvýraznejších chrámových stavieb Konštantína veľkého. Ako vieme, tak polemiky, kedy sa narodil Kristus, pretrvávajú dodnes a netýkali sa iba presného roku jeho narodenia, ale aj dňa a mesiaca. Historickým časom cirkev ustálila deň narodenia Ježiška na 25. december a možné je i to, že pri určovaní tohto dátumu vychádzala aj z pohanských zvykov zimného slnovratu, keďže uvedené je cítiť zo samotného názvu "VIANOCE." Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a pripomínalo sa na Východe spolu s inými "zjaveniami Pána" 6. januára. Na Západe sa v polovici 4. storočia začala objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia 25. decembra. Podľa jednej  hypotézy sa tento termín vypočítal od 25. marca, keď sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou. Ďalšia hypotéza hovorí o novej kresťanskej interpretácii rímskeho pohanského sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis invicti). Rímski kresťania ho začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rozdielnych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. a 7.januára. Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Česku, na Slovensku, Poľsku, Rusku, na Ukrajine, Srbsku,  v Gruzínsku ako i niektoré staré východné cirkvi. Pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár.

Zjavenie Pána

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta a spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a svadbou v Káne sa slávi poklona Ježiškovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V mudrcoch, ako predstaviteľoch okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotné národy, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie Ježiša Krista. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod predstavuje, že pohania sa môžu klaňať Ježišovi Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, ale len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom temna odporujúceho svetlu a celý Kristov život bol poznačený prenasledovaním a jeho vlastní majú na ňom podiel. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.

 

Vianočný Betlehem

vodcom betlehemskej tradície je sv. František z Assisi, ktorý v roku 1223 postavil  v Greccio PRVÝ BETLEHEM. K nádhere vianočnej atmosféry patrí stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov, anjelov a zvieratiek v maštali. Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška v jasličkách na slame. Za zvyk pripraviť si betlehem - živý, vďačíme Františkovi z Assisi, ktorý v roku 1223 spolu s priateľmi premenil jaskyňu na kaplnku a zinscenovali živý betlehem aj s oslíkmi. O polnoci František slúžil sv. omšu a odtiaľto sa zvyk pripraviť betlehem dostal do kostolov a kláštorov. Až koncom 18. stor. sa betlehemy dostali do širšej verejnosti už či v živej, drevenej a papierovej podobe. Keď sa však zaužíval zvyk pripraviť si doma vianočný stromček, upadal zvyk postaviť si živý domáci betlehem.

Sviatok Krstu Pána - 8. januára


Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára), ale od r. 1969 sa slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Ak táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára, sviatok sa neslávi. "Vešperami" sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.

Darčeky

Tento, pre deti najfantastickejší a aj najfascinujúcejší rituál Vianoc, nie je veľmi starý, hoci vychádza z pohanských tradícií. Postava Ježiška, ktorý deťom nosí darčeky, je vlastná v podstate len pre strednú Európu. Konalo sa obdarovávanie detí Sv. Mikulášom a Martin Luther sa práve darčekmi počas Vianoc snažil vykoreniť rozšírenejší zvyk dávania darčekov na svätého Mikuláša. Ako to je so Sv.Mikulášom? Pozrieme sa na to.
dedo Mráz, francúzsky Papa Noël, taliansky Babbo Natale, Santa Klaus sú vo vyobrazeniach ako starší páni s bielou bradou, čím pripomínajú Mikuláša. Vo zvykoch je to tak, že v červenom odetý Santa Klaus sa vydáva na saniach ťahaných sobmi na cestu okolo sveta, aby všetkým deťom nadelil darčeky, no  v niektorých krajinách chodí s batohom plným darčekov a s ním sa spúšťa do domov dolu komínom, kde na neho čakajú pančuchy, do ktorých darčeky vloží. V každom prípade však väčšie darčeky ukladá vždy pod vyzdobený stromček. U nás nemáme zvyk vešať červené pančuchy na rímsu krbov a pecí. Ježiško jednoducho darčeky položí pod stromček. Ale nie všade je rovnaký aj zvyk, keď sa deti rozbehnú k stromčeku a nedočkavo otvárajú balíčky. Napríklad deti v Taliansku, ale aj v susednom Maďarsku si darčeky rozdelia ešte pred večerou a u nás obvykle až po štedrovečernej večeri. V neďalekom pravoslávnom Rusku dostávajú deti sladkosti v tento deň a je to začiatok slávností, ktoré trvajú až do hlavných pravoslávnych sviatkov. V anglosaských krajinách sa darčeky rozdeľujú až 25. decembra ráno. V týchto krajinách je tým pravým sviatkom až tento deň, hoci samotné Vianoce sa začínajú 24. decembra po západe Slnka.

Chlapček Nicholaus

Napriek tomu, že Santa Klaus je rozprávková bytosť, existujú o ňom rôzne legendy. Ako sa pamätám, tak  v čase detstva mojich detí som si raz prečítala jednu legendu o chlapčekovi Nicholasovi, ktorá sa mi celkom páčila. Samozrejme, že som si ju neopísala, ale čo som si z nej zapamätala nasleduje...

Keď bol Nicholas ešte malý, zomreli mu obaja rodičia a hoci bol ako prst sám na tomto svete, aj tak vyrástol z neho človek s veľmi dobrým a láskavým srdcom, ktorý nikdy nemyslel iba na seba, ale sa snažil pomáhať iným ľuďom. Nemal veľa majetku a tak rozmýšľal, ako by svoje túžby mohol zrealizovať. Raz našiel medzi polienkami s ktorými sa hrával také, ktoré sa podobalo na jeho milovaného kocúra a to bola inšpirácia a nápad... Začal vyrezávať hračky pre malé detičky, ktoré zo srdca úprimne miloval a keďže nemyslel len na detičky žijúce iba v jeho blízkosti, často chodil pešo do sveta rozdávať iným radosť.
Keď už bol starý, dobrý Pán Boh zhodnotil jeho život a videl, že Nicholaus je nielen pre malé detičky veľkým prínosom.  Rozhodol sa preto darovať mu nesmrteľnosť. A odvtedy sa Nicholas (dnes už Santa Claus) po celý rok venuje výrobe hračiek a raz za rok ich porozdáva všetkým detičkám na svete…

.

 

      

 .

 

 

 

    


 

   . 

   

 

 .

  

 

by Cezmín Slovakia 2000